V priebehu mesiaca august prebehlo viacero ichtyologických prieskumoch na tokoch Hornej Oravy zameraných na zistenie druhového zloženia ichtyofauny a jej početnosti. Zatiaľ sa podarilo vykonať prieskumy na tokov Oravica, Biela Orava, Jelešňa, Polhoranka, Studený potok a Veselovský potok. Posledný ichtyologický prieskum takéhoto rozsahu sa vykonal ešte v 60 rokoch minulého storočia a určite bude zaujímavé na základe aktuálnych výsledkov a informácií z prieskumov porovnať vývoj a zmenu početnosti ichtyofauny na predmetných tokoch oproti minulosti. NA každom toku sa vybrali 3 lokality na preskúmanie a na Bielej Orave to boli 4 lokality. (viď. príloha). Na každej lokalite sa prelovil väčšinou 100 metrový úsek toku za pomoci 2 ks elektrických agregátov. Zbierali sa všetky odlovené ryby na danej lokalite a na konci lovu sa následne pristúpilo k zisteniu druhu a zapísaniu dĺžky tela u každého kusu ulovenej ryby. Prieskum bol vykonaný z iniciatívy vedúceho výskumu pána Mgr. Peťa Krížeka, PhD. z odboru Ichtyológie a ekológie rybárskych revírov SRZ, ktorý zhodnotil vykonané prieskumy na základe predbežných výsledkov zatiaľ takto:
"Cieľom prieskumov bolo zistiť aktuálny stav druhového zloženia ichtyofauny na sledovaných tokoch, a to v kontexte zmien so stavom v 60. rokoch 20 storočia, kedy bol vykonaný komplexný prieskum povodia Oravy pod priehradou (Kirka 1967) ako aj prítokov Oravskej priehrady (Holčík et al. 1965). Od tých čias podľa mojich informácii nebol podobný prieskum realizovaný (s výnimkou nejakých ojedinelých lokalít napr. na Bielej Orave, Jelešni alebo Mútňanke pre ŠOP SR alebo VÚVH). Ďalším cieľom je zároveň doplnenie databázy v rámci interného projektu SRZ - monitoringu ichtyofauny povodia Váhu. Stručne na základe týchto výsledkov môžeme konštatovať, že viaceré druhy rýb z povodia Oravy sú už s najväčšou pravdepodobnosťou vyhynuté – pĺž podunajský (Cobitis elongatoides), pĺž bulharský (Sabanejewia bulgarica), kolok vretenovitý (Zingel streber), hrúz Kesslerov (Romanogobio kessleri), hrúz fúzatý (Romanogobio uranoscopus) – tie neboli od 60. rokov 20. storočia zistené vôbec. Naopak oproti minulosti pribudlo min. 5 nových druhov, a to mrena karpatská (Barbus carpathicus), pleskáč vysoký (Abramis brama), pleskáč zelenkavý (Blicca bjoerkna), boleň dravý (Leuciscus aspius) a býčko rúrkonosý (Proterorhinus semilunaris), ktoré v tej dobe autori nezistili. V prípade mrenice môžeme na základe súčasných pozorovaní navyše hovoriť o jej masovom výskyte v povodí Bielej Oravy, kde dosahuje eudominantný podiel (minimálne na dolnom a nižšom strednom úseku vrátane dolných úsekov prítokov – viď Veselovský potok alebo Polhoranka). V tomto smere sa naskytá otázka určitej substitúcie lipňa práve mrenicou, tak ako je tomu na východnom Slovensku (lipeň je už aktuálne v povodí Bielej Oravy veľmi vzácny). Výskyt býčka je naopak viazaný len na prostredie vodnej nádrže a priľahlých úsekov prítokov (z VN je strhávaný aj do toku Oravy). Podobne je na tom aj výskyt pleskáčov a boleňa."
V blízkej budúcnosti bude ešte potrebné spraviť prieskum na tokoch Mútňanka a Hruštínka, aby sa mohol komplexne porovnať výskum aktuálny s tým zo 60. rokov. Po spracovaní všetkých údajov zverejníme aj druhové zastúpenie na jednotlivých lokalitách. Z pomerne časovo a fyzicky náročnej akcie, keď sa odlovy vykonávali na oravské pomery vo veľmi horúcom počasí a nabehalo sa pomerne veľa kilometrov, Vám prinášame zopár záberov v priloženej galérii. Na záver mi dovoľte poďakovať všetkým zúčastneným, najmä p. J. Šubiakovi, ktorý sa vo svojom voľnom čase bez nároku na honorár 🙂 zúčastnil skoro všetkých odlovov na každej lokalite a určite všetkým pomocníkom z miestnych organizácií Trstená a Námestovo za ich čas a výdatnú pomoc.
