Počas mesiaca máj 2026 prebehli na rybárskom revíri VN Žilina dve koordinované akcie zamerané na odstraňovanie uhynutých rýb. Všetky vyzbierané telá rýb boli následne bezpečne odvezené a zlikvidované v kafilérii VAS s.r.o. Mojšová Lúčka.
Zberové akcie priniesli tieto čísla:
- V prvej fáze zberu sa vyzbieralo viac ako 280 kg uhynutých rýb, pričom približne 90 % z tohto množstva tvoril kapor rybničný.
- V druhej fáze zberu sa odstránilo viac ako 100 kg rýb, kde podiel kapra rybničného predstavoval viac ako 70 %; zvyšok tvoril najmä pleskáč vysoký a v malom množstve aj iné druhy rýb.
Pri pohľade na tieto čísla je však dôležité upozorniť, že celková váha vyzbieraných tiel nezodpovedá skutočnej váhe živých rýb. Veľká časť nálezov už bola v pokročilom štádiu rozkladu alebo išlo o telá vysušené slnkom na brehoch, čo výrazne znižuje ich výslednú hmotnosť. Na základe hustoty nálezov sa preto celková strata u kapra rybničného v tomto roku odhaduje na viac ako 800 kg živej váhy.
Tento jarný úhyn rýb sa opakuje pravidelne a Slovenský rybársky zväz – Rada Žilina situáciu dlhodobo eviduje a sleduje. Organizovaný zber tiel zabezpečuje rybársky hospodár v úzkej spolupráci s rybárskou strážou a dobrovoľníkmi. Úspešnosť zberu je však obmedzená podmienkami na nádrži. Každodenné výrazné kolísanie vodnej hladiny neustále presúva a rozsiahle rozptyľuje uhynuté ryby po celej ploche a brehoch, kvôli čomu nie je možné nájsť a vyzbierať úplne každú jednu rybu.
Príčiny a charakteristika úhynu
Na základe doterajších pozorovaní a priebehu úhynu môžeme potvrdiť, že otrava vody alebo náhle chemické znečistenie sú vylúčené. Pri skutočnej otrave totiž dochádza k okamžitému a plošnému úhynu všetkých druhov a veľkostí rýb bez rozdielu (vrátane drobných rybiek či vodného hmyzu na dne), čo sa na VN Žilina nepotvrdilo.
Zvýšený jarný úhyn súvisí najmä s postupným otepľovaním vody. Vtedy sa vo vodnom prostredí začínajú prebúdzať a šíriť choroby – predovšetkým jarná virémia kaprov, prípadne iné bakteriálne a parazitárne infekcie. Organizmus rýb je v tomto období prirodzene oslabený, pretože po zime nemá dostatok energie a ich imunitný systém ešte nefunguje naplno.
Každoročne sa veľkosť vyzbieraných uhynutých kaprov pohybuje od 50 cm až do 95 cm, no v priemere sa najviac jedincov vyskytuje v dĺžke medzi 70 cm až 75 cm. Jarný úhyn síce zasahuje aj mladšie ryby, no nie v takom výraznom množstve. Môžeme teda jednoznačne vylúčiť, že by sa tento problém týkal výhradne alebo prevažne jesennej násady (K2 alebo K3). Taktiež však medzi úhynmi pravidelne nachádzame aj staršie, trofejné ryby s dĺžkou cez 80 cm alebo dokonca cez 90 cm.
Presný hlavný dôvod, prečo hynú, nie je jednoznačne určený. Predpokladá sa, že ide o kombináciu viacerých nepriaznivých faktorov oblastných faktorov:
- Veľká vyčerpanosť po zime, ktorú môžu zhoršovať rušivé vplyvy na miestach, kde ryby zimujú.
- Špecifický charakter prietočnej nádrže. Vodná nádrže Žilina je v tomto smere osobitá. Na rozdiel od klasických stojatých vôd musia ryby v prietočnej nádrži neustále čeliť prúdeniu vody. To ich núti vynakladať oveľa viac energie na udržanie pozície v koryte, čo ich po zime ešte viac vyčerpáva.
- Stres z kolísania vody, ktoré spôsobuje každodenná prevádzka vodnej elektrárne.
- Vysoká telesná záťaž spojená s tvorbou ikier a mlieča u starších, dospelých rýb pred blížiacim sa výterom.
- Fyzický stres a únava rýb v prítoku, konkrétne na revíri Váh č. 14 nad nádržou. V apríli tam prebieha intenzívny lov a rybári tam zdolávajú ryby, ktoré sú po zime ešte slabé. Tieto ryby totiž samy aktívne vyplávajú až do rieky Váhu nad ústie Varínky, kde býva voda teplejšia, a vyhľadávajú aj štrkové lavice (podložie), na ktorých sa pravdepodobne čistia od parazitov po zimovaní.
Súbežne s kaprami sa koncom jari a začiatkom leta na VN Žilina a jej prítokoch objavuje aj úhyn iných druhov rýb. Tiete nálezy majú odlišný pôvod a časovo presne sedia s obdobím ich neresu (výteru).
V tomto prípade ide o prirodzený úhyn z vyčerpania po nerese. Ryby počas migrácie proti prúdu a počas samotného neresu vydajú obrovské množstvo energie, utrpia rôzne poranenia a ich oslabené telo prestane správne fungovať a začnú sa na ich poraneniach rozširovať plesne. Tento jav sa na nádrži týka najmä pleskáča vysokého a reofilných druhov rýb, ako sú podustva, mrena a nosáľ, ktoré s takmer úplnou presnosťou hynú krátko po tom, čo sa vyneresia.
Keďže nemáme k dispozícii laboratórne výsledky z tiel uhynutých rýb, nie je momentálne možné určiť jednu definitívnu príčinu a ani presne povedať, ktorý zo spomenutých faktorov má na úhyne najväčší podiel. Táto problematika zostáva predmetom dlhodobého sledovania a zberu dát pod záštitou odboru ichtyológie a ekológie rybárskych revírov - SRZ Rada Žilina, s cieľom nájsť najlepšie riešenia a ochranné opatrenia pre VN Žilina do budúcna.
Ďakujeme všetkým dobrovoľníkom za pomoc.
Fotogaléria:
